Otec bol v zariadení pre seniorov od novembra 2020 až do apríla 2021 kvôli covidovým opatreniam bez návštev a teraz je zatvorený opäť. Zdá sa, že návštevy nebudú povolené ani počas Vianoc, presne ako vlani. Je to ťažké pre nás doma a ešte ťažšie pre neho... Mama v týchto chvíľach opäť podstupuje chemoterapiu, pretože tá predošlá (ktorú ukončila v apríli 2021) nezabrala. Za posledné štyri roky je to štvrtá liečba, organizmus pod takýmto náporom pomaly stráca sily... A ja som celý tento rok riešila po prekonanom covide bolestivý zápal a stratu pohyblivosti v pravom ramene. Až minulý týždeň sa podarilo pomocou operácie vrátiť ruke normálny rozsah pohybu, no ešte ma čaká kopec poctivých rehabilitácií. A potom bude treba poriešiť ľavú ruku. Kiež by sa mi podarilo dať obe ruky do poriadku a nabrať dostatok síl, aby som opäť mohla brávať otca na invalidnom vozíku von na prechádzky. Tento rok som nemohla a mama tiež nemala na to veľa síl. Kiež by sme toho v nasledujúcom roku mohli pre otca urobiť viac...
Život často nie je taký, aký by sme si priali. Niekedy sa môže zdať, že na nás doľahlo toho až príliš, že sa to nedá uniesť. No silu k zvládnutiu ťažkých vecí väčšinou nedostávame vopred, ale až za pochodu, až keď vykročíme na cestu. Keby mi niekto pred piatimi rokmi povedal, aký maratón nás v rodine čaká, bola by som presvedčená o tom, že to celkom isto nezvládneme. No ešte stále sme tu a hoci pomaly a často aj so slzami, stále kladieme jednu nohu pred druhú a kráčame vpred. Veľa energie a síl nám dodávajú ľudia, ktorí pri nás stoja, zaujímajú sa, modlia sa a ak je v ich silách, pomôžu aj prakticky. A najviac síl čerpám od Toho, ktorý je nad všetkým - od Boha.
Nasledujúce zamyslenie bude povzbudením predovšetkým pre tých, ktorí vo svojom živote tiež spoliehajú na Stvoriteľa a Spasiteľa. Napísala som ho pred dvoma rokmi, no ešte stále je pre mňa a moju rodinu rovnako aktuálne. Aj dnes opäť premýšľam nad slovami zo Zjavenia Jána 1,17 a pripomínam si, že v tom všetkom nie sme sami, že je s nami Ten najmocnejší...
Prvý a Posledný a Živý...
(22.12.2019)
Blížia sa Vianoce a v týchto dňoch si viac ako inokedy pripomíname príchod nášho Spasiteľa. Mali by to byť sviatky radosti a pokoja, presne ako povedal anjel pastierom: "Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude radosťou pre všetkých ľudí, lebo v Dávidovom meste sa vám dnes narodil Spasiteľ, Kristus Pán... Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj..." (Lk 2,8-14)
No pre mňa osobne sú tieto sviatky aj pripomienkou na bolesť, ktorá sa pred tromi rokmi vkradla do našej rodiny a v plnej sile sa ukázala práve počas Vianoc. A ktorá dodnes trvá, stále ju máme pred očami...
A tak sa v tomto období vo mne miešajú dva pohľady - pohľad na Pána Ježiša Krista a pohľad na našu neľahkú pozemskú púť. A v mojom srdci sa pri týchto myšlienkach vynárajú slová Pána Ježiša, zapísané v knihe Zjavenia 1,17. V týchto dňoch sú mi potešením a povzbudením, a hneď vám aj vysvetlím, prečo. Verím, že budú povzbudením aj pre vás.
"Neboj sa! Ja som Prvý a Posledný a Živý."
(Zjavenie Jána 1,17)
(Zjavenie Jána 1,17)
Keď mi je ťažko, tak zatvorím oči a nechám sa unášať týmito Ježišovými slovami. Predstavujem si akoby taký malý sprievod - malú skupinku ľudí, ktorí kráčajú životom (v mojich predstavách je to moja rodina, vo vašich predstavách si tam môžete doplniť kohokoľvek, môže to byť vaša rodina, vaši blízky, alebo len vy sami...). Na čele tejto skupinky vidím Pána Ježiša Krista. On je Prvý. Všetko je v Jeho rukách, o všetkom dopredu vie, nič Ho nezaskočí. On vidí a vie, čo je pred nami a ako sa to bude dať vyriešiť a zvládnuť. On razí cestu. A On ide aj ako Posledný za nami. On pozná príbehy našich životov až do konca, a až do úplného konca bude s nami. Nebude len kráčať vpredu, ale bude nás chrániť a podopierať aj od chrbta, bude nás mať stále pred sebou, pred očami. Či sa budeme pozerať dopredu alebo sa obzrieme dozadu, On bude tam. Až dokiaľ nás neprivedie do svojej slávy.
Pre mňa je to veľmi vzácna a upokojujúca predstava. Pán Ježiš Kristus je ten, ktorý vždy bol, je a bude Prvý a aj Posledný. Veľmi vzácne a dôležité sú však aj slová, ktoré toto tvrdenie predchádzajú a nasledujú. Pán Ježiš svoje slová uvádza výzvou: "Neboj sa!" A uzatvára ich uistením, že On je Živý. Nie je to teda len o nejakej teoretickej predstave. To, že On kráča s nami, že nás vedie a zároveň aj chráni od chrbta, je skutočná realita - pretože On sám je realitou, pretože On skutočne žije. Ani smrť Mu nemohla zabrániť, aby tu bol s nami a pre nás. A práve preto sa nemusím báť!
Toto poznanie mi pomáha dvíhať zrak od tejto zeme hore k môjmu Pánovi, viac hľadieť na Neho, dôverovať Mu, vkladať svoj život do Jeho rúk. Jemu vzdávať vďaku, od Neho čerpať silu a pokoj. Jemu patrí sláva a česť za všetko, čo pre nás robí.